Narodil 8. februára 1944 v dnešnej rumunskej obci Ilva Mare. V tom čase
patrila Maďarsku a volala sa Nagyilba. Rodina sa v transylvánskej dedine
ocitla dva mesiace pred narodením budúceho populárneho brankára z
pracovných dôvodov, jeho otec bol železničiar. Úspešnú futbalovú kariéru
odštartoval ako 14-ročný v bratislavskej Dimitrovke. V roku 1961
prišiel na Tehelné pole.
"Pri rekapitulácii mojich športových úspechov existuje hierarchia
tých najvydarenejších a najkrajších spomienok. Začal som ako 18-ročný na
ME 19-ročných v Rumunsku v roku 1960. Získali sme 3. miesto a veľmi si
to vážim do dnešného dňa. Mám krásne spomienky na tých, s ktorými sme
tento úspech dosiahli. V podstate to bola veľká väčšina hráčov, s
ktorými sme putovali potom ďalej reprezentáciou niekoľko rokov. Je to
prvá, veľmi krásna spomienka," vyznal sa pre TASR Vencel starší.
Spomína aj na prvé reprezentačné štarty v A-tíme v rokoch 1965, 1966, či
na zápas v Brazílii v roku 1966 na Maracane pred 120.000 divákmi proti
Pelému s výsledkom 2:2. "Bol to vynikajúci zápas. Bol som veľmi
spokojný a aj tréneri boli spokojní. Samozrejme, vidieť to prostredie a
hrať proti takým velikánom ako bol Pelé, Zito, Vava a Gilmar – to je
opäť jedna z tých veľkých vecí, ktorá je nezabudnuteľná," zdôraznil jubilant.
Svoj zrejme najslávnejší zápas odchytal Vencel starší 21. mája 1969, keď
Slovan na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji zdolal slávnu FC Barcelonu 3:2
a získal PVP. "Čo sa týka víťazstva v PVP nad Barcelonou, je to
určite môj najväčší osobný úspech. Odchytal som všetky zápasy. Cítim do
dnešného dňa, že som bol veľkou oporou mužstva, ktoré dosiahlo tento
krásny výsledok. A bez ostatných by som to nebol mohol nikdy povedať," zdôraznil pre TASR.
V drese Slovana Bratislava strávil 15 rokov a odchytal 321 zápasov. Dlhé
roky bol neohrozenou brankárskou jednotkou belasých. Aj vďaka nemu sa
Slovan stal trikrát (1970, 1974, 1975) majstrom Československa.
V československej reprezentácii si Vencel starší dres obliekal prakticky
celú kariéru, dvanásť rokov. Po celý čas tvoril nerozlučnú brankársku
dvojicu s Čechom Ivom Viktorom. Prvé zápasy na najvyššej svetovej úrovni
odchytal na MS v Mexiku v roku 1970, z čoho sa ako prezradil, doteraz
teší. "To je tiež jedna z takých vecí, na ktoré človek nemôže
zabudnúť. Aj v tej kvalifikácii som mal ťažké zápasy, ale samotné MS sú
predsa len vrcholom možno snaženia sa všetkých futbalistov, ktorí sa
dostanú do kategórie, ktorá proti sebe súperí na takejto vysokej
úrovni," objasnil Vencel starší.
O šesť rokov neskôr sa stal v Belehrade majstrom Európy. Pôsobenie v
reprezentácii ukončil kvalifikačným zápasom o postup na MS 1978 proti
Walesu. "Keď si spomeniem na to, že Československo ako malá krajina
dokázalo vyradiť velikánov v postupe až do finále v Belehrade, tak to sa
zapísalo a určite aj vtedy sme hovorili, že zapíše zlatými písmenami.
Do dnešného dňa si myslím, že pre československý futbal to bolo niečo
neskutočne výnimočné," zdôraznil pre TASR.
Vencel starší si myslí, že jeho futbalová kariéra bola nielen úspešná, ale aj prospešná: "Ľudia
v desiatkach tisícoch chodili ešte aj na ligové zápasy, nie to ešte na
pohárové zápasy, keď sme mali veľkých súperov. Určite aj teraz vidím a
cítim podporu toho obrovského davu ľudí, ktorí v tom čase chodievali na
futbal."
Vo futbalových šľapajach Alexandra Vencela staršieho kráčali aj jeho
synovia. Starší syn Alexander Vencel mladší bol podobne ako jeho otec
brankárskou jednotkou v Slovane Bratislava. Spolu tiež vydali knižnú
publikáciu o tréningu moderného brankára. Publikácia sa po doplnení
stala základom nového projektu FIFA pod názvom Goalkeeping. Otec a syn
majú na konte aj populárne odborné knihy Brankár a Brankár 2.
Pokračovateľom brankárskej tradície v rodine je aj vnuk Alexandra
Vencela staršieho, ktorý sa volá tiež Alexander.
Legendárny brankár, ako sám povedal, od futbalu napriek vysokému veku "neodišiel". "Chodím
na každý ligový aj medzištátny zápas, ktorý sa odohrá u nás na
štadióne. Z času na čas chodím pozerať dorast. Fandím našim
reprezentantom. Od futbalu sa jednoducho nedá odísť a ani to nemám v
úmysle," priznal Vencel starší.
Ako pre TASR prezradil, je veľmi šťastný, ako Slovan vyjadril vďaku za
roky strávené v belasom drese. Pri slávnostnom otváraní zrenovovaného
Tehelného poľa mu symbolicky odovzdali kľúče, aby štadión otvoril. "To
je taká pocta, na ktorú sa nedá zabudnúť. Je ozaj výrazom toho, že
ľudia si ma veľmi vážili a že som spravil všetko to, čo bolo v mojich
silách pre československý, slovenský a slovanistický futbal," dodal.